Slovenština
Básnická skladba Jána Buzássyho Bazová duša bola napísaná roku 1978 ako výsledok hľadania čistých priestorov pre život človeka. Desať rokov po násilnom narušení reformného úsilia spoločnosti ostala nedotknutá už iba príroda a hudba, ktoré básnik tematizuje vo všetkých knihách toho obdobia Rozprávka (1975), Znelec (1976), Rok (1976) či Ľubovník (1979). Skladba Bazová duša má v tejto postupnosti osobité miesto, pretože sa podujíma nájsť odpoveď na otázku, ako vzniká báseň, z akých neviditeľných prameňov sa napája túžba a potreba vyjaviť svoje pocity a vyplniť prázdno, ktoré osamelého človeka dokáže obklopiť. Buzássyho intuícia preniká aj tam, kde ako ľudia nemáme prístup, a básnikova metafora nečakane nadobúda poznávaciu platnosť. Z nenápadnej bibliofílie, ktorá vznikla pri príležitosti Hviezdoslavovho Kubína ‘78, sa stal malý manifest slobody tvorby s nadčasovým umeleckým odkazom. Knihu ilustrovala slovenská výtvarníčka Alena Adamíková.
