Slovenština
Bonavia, vrstevnatý román s autobiografickými prvkami potvrdzujúci autorovo majstrovstvo v zachytení vlastného literárneho sveta, demonštruje Velikićovu výnimočnú rozprávačskú a jazykovú kultúru, vybrúsený štýl a cit pre pôsobivý detail. Ľúbostný príbeh z obdobia postjuhoslovanskej traumy a tranzície, univerzálne zrozumiteľná kniha, ktorej názov je odvodený od rovnomenného hotela v Rijeke; zároveň ide aj o želanie šťastnej cesty. Tento román predkladá príbeh o odchodoch a putovaní, o vojne a dôsledkoch rozpadu Juhoslávie, za aké sa dnes všetci hanbia, o osudoch tých, ktorí vidia východisko v rozhodnutí zostať alebo ujsť čo najďalej od „rodnej hrudy“, „domáceho krbu“, „dedovizne“. Autobiografické motívy sa nikdy dosiaľ vo Velikićových knihách neprejavili v takej miere – autor do príbehu zakomponoval skutočné osobnosti, ktoré ho ovplyvnili v životnom smerovaní i závažných rozhodnutiach (básnik Raša Livada, spisovateľ Kruno Lokotar). Vzrušujúce ahasverovské rozprávanie o cestovaní, ktoré je vždy čiastočne aj útekom pred sebou samým, je nielen sugestívnou správou o nedávnej minulosti, ale aj o súčasnom stave nám príbuzných, večne hľadajúcich „južnejších“ súčasníkov.
