Slovenština
Mozaikovitý román o mladých ľuďoch, ktorí odchádzajú do cudziny s vidinou vyššieho zárobku, lepších možností sebarealizácie a predovšetkým s túžbou po intenzívnejšom živote. Kniha získala viacero ocenení a vychádza v druhom vydaní. Kepplovej „novodobí nomádi“ blúdia Parížom, Londýnom, Helsinkami a Budapešťou, často bez jasnejšej motivácie, akoby do cudzieho prostredia prišli hľadať samých seba a s prekvapením zistili, že aj uprostred Londýna sa ukrýva malé Slovensko. Odišli, lebo chceli, avšak ilúzii „lepšieho života“ západne od Prahy už neveria natoľko ako generácia emigrantov pred nimi. Rozhodli sa spoznávať svet, naučiť sa jazyk, nájsť si priateľov. A potom sa vrátiť domov, vyrovnanejší, skúsenejší, niektorí „za vodou“, iní „nad vecou“. Aňa Ostrihoňová Zuska Kepplová napísala všetky príbehy svižne a uveriteľne. Hoci majú jednotlivé príbehy veľa spoločného, neopakujú sa a nerecyklujú jednu tému. Hoci sa autorka nebráni ani komunikovaniu svojich názorov a postojov, robí to prostredníctvom svojich postáv prirodzene a s ľahkosťou.“ Juraj Kušnierik „Príbehy, rozdelené do dvoch častí (Môžeš sa nebáť a Trianon - Delta), v sebe spájajú autentickosť a bezprostrednosť deja i jazyka. Ich hrdinovia, mladí „emigranti“ dnešnej doby, odchádzajú do cudziny s vidinou vyššieho zárobku, lepších možností sebarealizácie a predovšetkým s túžbou po intenzívnejšom živote bez provinčných klišé každodennosti. Nie je to však ani tak kniha o odchádzaní, ale skôr o hľadaní, ktoré na čitateľa chvíľami pôsobí febrilne až neuroticky, dalo by sa povedať - bezútešne. Zvnútornené kulisy európskych metropol a precízne vystihnutý medzigeneračný moment dodávajú Kepplovej príbehom bezpátosovú nostalgiu a patria k najlepšie zvládnutým stránkam jej debutu vôbec. To isté platí o spôsobe, akým sa v nich tematizuje domov: jeho kontúry autorka na jednej strane zbavuje sentimentality, na strane druhej to však nepreháňa ani s obohratými schémami odcudzenia. Domov môže byť všade a nikde, zdanlivo na dosah ruky i nenávratne preč. Aj cez túto dynamiku sa do knižky Buchty švabachom dostáva určitá naliehavosť, ktorá je jedným z dôvodov, prečo sa texty v nej obsiahnuté oplatí čítať - a to napriek tomu, že ide o texty takpovediac na jedno prečítanie. Anna Tašká, Knižná revue
