Slovenština
Arthur Schopenhauer (1788 – 1860), nemecký filozof, významný mysliteľ i európskeho vzdelanectva devätnásteho storočia, pôvodom z Gdanska, tvorca excelentného diela Svet ako vôľa a predstava (1818), v ktorom za podstatu sveta pokladal vôľu. Písal okrem iného aj o predstaviteľkách nežného pohlavia. neveľmi jemne, ale zľahka s bravúrou hodného majstra jazyka a myslenia, s určitou iróniou kultivovaného mizogýna. Z prenikavej analýzy intelektuála vanie subjektivita, briskným formuláciám sa ale nedá uprieť postreh. S vtipom a precízne, so zmyslom pre nadhľad a šarm jazyka, triafa autor do zákutí večnej témy -ŽENY. Žena v jeho podaní vyznieva ako kvočka, samica, materiál. V elegantných vetách iskrivými bonmotmi prináša manifest anti galantnosti, čo v súčasnosti môže pôsobiť výrazne kontroverzne. A tak gracióznu dámu srdiečko zabolí, azda aj mdloby premknú, ak sa prizrie jeho britkým a ostrým myšlienkam. Arthur v pasážach venovaných tejto téme nesporne provokuje: uráža však len tých, čo sa boja pálčivosti názorov. Naopak, zvedavým ponúka pikantnú hrianku – a to aj za cenu osieho uštipnutia – pôžitok z noetického dobrodružstva, pochúťku, ktorej rýdzi literárny fajnšmeker neodolá. Kde slabí lámu, víťazí vôľa predstáv: z čerta robí červa a naopak – lamu môže aj hrb zdobiť a dobrý text paradoxy. Vážený čitateľ, ctená čitateľka tak teda ,,dobrú chuť“ pri čítaní ozajstných iskier jazyka, ktoré rozpália vaše vedomie. Ten i tá nepopáli sa, čo v skle zrkadiel vie črep šťastím skrz hrot čítať ako hriech lež v hre.
